pohľad.
O mangolde písal už v štvrtom storočí pred n. l. Aristoteles. Nielen Gréci, ale aj Rimania mangold veľmi uznávali vďaka jeho zdravotným účinkom.
Mimo iné je zdrojom vápnika, horčíka, aj vitamínu K, čím prispieva k dobrej kondícii našich kostí.
Nezanedbateľným obsahom vitamínov C, E a A a minerálov horčíka, selénu a zinku je rovnako skvelým zdrojom antioxidantov, ku ktorým treba prirátať aj ďalšie prospešné látky ako sú fytonutrienty, ktoré pôsobia nielen antioxidačne, ale aj protizápalovo.
Zaradením mangoldu do nášho jedálnička, tak môžeme predísť vzniku rôznych chorobných procesov, ako je cukrovka, artritída či vysoký krvný tlak.
Mangold ja druhovo radený do rodiny k špenátu a repe. Je zľahka horkej, trochu trpkej aj slanej chuti. Dá sa pripraviť na rôzne spôsoby a čerstvé stonky sú krásne chrumkavé.
Názory na konzumáciu čerstvého mangoldu sa rôznia najmä vzhľadom k obsahu kyseliny šťavelovej. Zatiaľ čo jedna strana je presvedčená o tom, že kyselina šťavelová z nevareného mangoldu (organická) pomáha pri vstrebávaní vápnika aj pri črevnej perilstatike, druhá strana hovorí, že pri častej konzumácii zeleniny s vyšším obsahom kyseliny šťavelovej v organickej forme odoberá z nášho organizmu minerálne látky vrátane vápnika, aby táto bola neutralizovaná.
Ďalšie zdroje však uvádzajú, že kyselina šťavelová v uvarených listoch je anorganická (mŕtva) a tým pádom bráni vstrebávaniu dôležitých nutričných zložiek.
Myslím, že aj tu môže platiť staré známe, všetkého s mierou.
Dobrú chuť :)
Zdroj:
http://www.whfoods.com/genpage.php?tname=foodspice&dbid=16
http://www.zdravinadlani.cz/zeleninove-stavy/10-33-kyselina-stavelova
