čtvrtek 30. ledna 2014

Špenát

Čo takto dať si špenát :)

Viem, že január nieje tým pravým vegetačným obdobím špenátu, ale celkom často neodolám čerstvým zeleným listom aj počas práve prebiehajúcej zimy :).

S cibuľkou, cesnakom a troškou masla sa dá zjesť aj s chlebom :).

Špenát obsahuje veľa vody, vitamínov, antioxidantov a minerálnych látok. Vďaka tomu patrí špenát medzi najvýživnejšie potraviny.

Vitamíny K, A, horčík, draslík, mangán, vápnik, flavonoidy s antioxidačnými účinkami, beta karotén a v neposlednej rade aj kyselina listová, to je stručný výpis toho, čo nám špenát ponúka.

Špenát prospešne ovplyvňuje tráviacu sústavu, pomáha "odchytávať" voľné radikály, čím preventívne pôsobí proti rakovine. Chráni pokožku pred škodlivým UV žiarením. Pomáha tiež "udržiavať" bránu do duše, naše oči :). Zelené lístky môžu zabrániť vzniku vredov.

Špenát taktiež obsahuje kyselinu šťavelovú, ktorá nemá dobrý vplyv na organizmus človeka v prípade, že je špenát tepelne upravený. Tepelnou úpravou sa z organickej kyseliny šťavelovej (v surovom stave spolupracuje s ďalšími látkami a stimuluje pohyby čriev), stane anorganická - mŕtva kyselina. Tá môže v ľadvinách vytvárať kryštáliky a sťažovať vstrebávanie vápnika.

Aj tu platí, že z čerstvých špenátových listov vieme získať omnoho viac živín, než z tepelne upraveného špenátu...

Je iste mnoho ďalších skvelých účinkov, o ktorých možno ešte nevieme, je iste aj mnoho ďalších látok, ktoré špenát obsahuje, o ktorých tiež možno ešte nevieme.

No jedno vieme s istotou.

Mamka príroda, je jednoducho dokonalá. Neustále pre nás mieša "koktejly", ktoré nám bez väčšej námahy pomáhajú udržať zdravie, vitalitu, dobrú náladu a zároveň si aj pochutili :).

Na zdravie :)

Jačmeň

Veľká sila ukrytá v malom zrniečku :)

Jačmenné krúpy sú u nás neodmysliteľnou ingredienciou pri príprave štedrovečernej kapustnice. Priznávam, že boli časy, keď mi nešli veľmi pod zuby :). Niežeby mi nechutili, ale boli to proste iba jačmenné krúpy :).

Dnes úplne z vlastnej vôle a bez nátlaku, pridávam jačmenné krúpy do kapustnice aj ja :). Už viem, že to niesú "iba" jačmenné krúpy :). Niekedy ich len tak uvarím so zeleninou ako "krupotto" :), alebo pripravím jačmenné placky, ktoré sa skvele hodia k strukovinám či zelenine.

Pri príprave placiek postupujem nasledovne:

V miske zmiešam 2 hrnčeky jačmennej múky jemne mletej, 1 hrnček kukuričnej múky, 1/2 hrnčeka lupinovej múky, 1 KL kypriaceho prášku na báze vinného kameňa a 1/2 KL soli. Podľa potreby pridám vodu a vypracujem jemné cesto, ktoré nechám 30 minút odpočívať. Rozdelím na 6 rovnakých dielov a vyváľam placky. Opekám do hneda z oboch strán na troške masla, alebo oleja, 2 - 3 minúty.

Dobrú chuť :)

Jačmeň je ľahko strávitelný, obsahuje menšie množstvo lepku ako napríklad pšenica (preto sa nehodí na pečenie čiste jačmenného pečiva). Patrí medzi najstaršie pestované obilniny. Jeho využitie v kuchyni hádam nemá obmedzení.
V minulosti podávali odvar z jačmeňa kojencom ako náhradu materského mlieka, alebo ním posilňovali chlapov pred aj počas bojovej výpravy.

Pôsobí preventívne proti závažným civilizačným ochoreniam aj rakovine a
je výborným prostriedkom proti zápche. Je veľmi vhodnou potravinou pri  žalúdočných tažkostiach. Chráni pokožku a oddiaľuje zmenu farby našich vlasov :).

Jačmenné zrno je zdrojom sacharidov 75 - 85 %, vyše 10 % bielkovín a zhruba 2 - 3 % tuku.

Najväčšie zastúpenie majú vitamíny skupiny B (kyselina panthothenová, kyselina listová a biotín) a vitamíny skupiny E.
Z minerálnych látok, či stopových prvkov v jačmeni mimo iné nájdeme fosfor, horčík, železo a zinok. Obsahuje veľa vlákniny, ale rovnako ako iné obilniny menej vápnika, provitamínu A, vitamínu C a vitamínu B12.
Proteíny jačmeňa obsahujú menšie množstvo esenciálnej aminokyseliny lysin. Tento "nedostatok" doplníme kombináciou jačmeňa so strukovinami.

Jačmeň je možné klíčiť a získať tak ešte viac životu prospešných látok, ktoré sú najmä v zimnom období nedostatkovým tovarom :).

Používa sa pri výrobe pivovarníckeho aj liehovarníckeho sladu a kávovinových zmesí.

Konzumáciou obilnín dopľňame telu živiny a energiu. Zvolením vhodnej kombinácie ďalších potravín spolu s obilninami, robíme našej tráviacej sústave veľkú radosť. Tá sa skôr či neskôr prejaví aj navonok.

Poďme byť odolní, svieži, plní energie a radosti zo života :).

Stačí tak málo... :)

pátek 17. ledna 2014

Fazuľovo - ovsená pomazánka

Fazuľa sa dá v kuchyni použiť rôznymi spôsobmi. Tradičné sú najmä fazuľové polievky, zmesy k plackám, prívarky, karbanátky...

Jednoducho a nenáročne sa dá pripraviť aj jemná fazuľová pomazánka.

Táto pomazánka spĺňa kritériá chutnej, rýchlej a najmä výživnej večere.

Na prípravu potrebujem:


varená fazuľa - 120 g
ovsené vločky - 2 PL
cesnak - 1 strúčik
mletý bobkový list - štipka
vývar - do 1 dl, na vyladenie konzistencie
sojová omáčka TAMARI - podľa chuti
čierne korenie
soľ

Ovsené vločky zalejem teplou vodou, alebo vývarom (1.5 dl), premiešam a nechám 10 - 15 minút napučať.

Fazuľu zmiešam s cesnakom a rozmixujem. Podľa potreby použijem zeleninový vývar.

Rozmixovanú fazuľu zmiešam s ostatnými ingredienciami aj s ovsenými vločkami, dobre premiešam a dochutím.

Fantázii sa medze nekladú a preto k pomazánke podávam rôznu čerstvú zeleninu, čili papričku či petržlenovú vňať :)

Dobrú chuť :)




středa 15. ledna 2014

Pomazánka z údeného tofu so zeleninou

K príprave lahodnej pomazánky z udeného tofu nieje potrebné nič variť. Stačí niekoľko minút a môžete si  pochutnávať :)

Na pomazánku potrebujem:

udené tofu - 120 g
cesnak - 2 strúčiky
zelenina z vývaru - 150 g
šampiňón z vývaru - 1 ks
mungo klíčky - 2 PL
sojová omáčka TAMARI - podľa chuti
čierne korenie
soľ

Množstvo ingrediencií je individuálne závisí od chuti :),priestor pre experimenty :)

Všetky ingrediencie rozmixujem ponorným mixérom do hladka, ako sa len dá.

Chutná bodka za náročným dňom, s cesnakovou hriankou a troškou čerstvej zeleniny.

Dobrú chuť :)

neděle 12. ledna 2014

Kvasená kapusta

Patrí bezpochyby medzi potraviny s bohatou históriou a myslím, že aj s jasnou budúcnosťou.

O jej prínose pre náš organizmus nieje žiadnych pochýb. Je zdrojom vitamínov, minerálnych látok a napomáha črevnej flóre vďaka priaznivým baktériám, ktoré obsahuje.

Dnes žiaľ nieje nemožné kúpiť kvasenú kapustu bez vitamínu C, ktorý je pritom jednou zo základných zložiek tejto zdravej pochúťky!

V zimných mesiacoch je prísun vitamínu C o to dôležitejší, že prístup k čerstvým a pôvodným potravinám je obmedzený.

Kvasená kapusta je jednou z možností, ako doplniť veľký rozsah výživných látok, v nie príliš výživných mesiacoch roka :).

Je zdrojom vitamínov A, C a K, vitamínov skupiny B, minerálov a stopových prvkov, najmä vápnika, draslíka, horčíka, železa, zinku, fluóru, síry a selénu.
Pri fermentácii sa v kapuste tvorí vitamín B12, ktorý blahodarne pôsobí na nervovú sústavu a mozog a je dôležitý aj pre svaly a kosti.

Ďalšími látkami vznikajúcimi kvasením sú izotiokyanáty – látky, ktoré chránia pred rôznymi druhmi nádorových ochorení.

Dosť dôvodov na to, prečo si ju aspoň raz urobiť doma :).

Ingerdiencie:

kapusta - 7.5 kg, nastrúham
cibuľa - 500 g, nastrúham, alebo nakrájam na jemné pásiky
cesnak - 150 g, nakrájam na plátky
kyslejšie jablká - 3 ks
bobkový list - 1 balenie
čierne korenie celé - 3 PL
rasca - 30 g
himalájska soľ - podľa chuti - čím menej tým lepšie :)

Postrúhanú kapustu po vrstvách natláčam do súdka, presypávam korením, cibuľou, cesnakom, jablkami a soľou.
Stláčaním z nej dostanem nežiadúci vzduch.

Ak je treba šťavu odoberiem a nechám ju skvasiť len tak vo fľaši. Bude z nej skvelý probiotický nápoj :).

Na vrch vložím celé kapustné listy a zaťažím kapustu tak, aby spod hladiny nevykukovala žiadna kapustička, ak je treba vlejem odobranú šťavu späť.

Za 3 - 4 týždne pobytu v kuchyni pri izbovej teplote degustujem a mám radosť že prvý pokus vyšiel nad očakávanie :).

Na zdravie a dobrú chuť :)

Opekance...

... sú tradičným štedrovečerným jedlom nielen na východnom Slovensku, kde sa im hovorí "bobáľky" :).

Je možné, že sa jedná o jedno z najstarších tradičných vianočných jedál.
Ich  pôvod je totiž v posúchoch, ktoré si slovania piekli už v dávnych dobách.

Pripravujú sa z kysnutého cesta a pred podávaním ich zaparíme horúcou vodou.

To ako budú vyzerať na tanieri záleží na regióne, kde ich práve ochutnávate :).

Kyslá kapusta, tvaroh, mak či med, sú asi najzákladnejšími ingredienciami. No ako to už pri varení býva, fantázii sa medze nekladú :)

Ani u nás bobáľky s kyslou kapustou nechýbali na štedrovečernom stole :).

Ako na nich:

Z uvedeného množstva surovín bude 8 - 10 porcií opekancov.  Výhodou ale je, že nezaparené, dobre vysušené opekance vydržia pri vhodných podmienkach aj niekoľko mesiacov.

Ingerdiencie:
celozrnná múka - 500 g, (100 g som nahradil konopnou a žitnou múkou)
droždie - 25 g
ovsené mlieko - 3 a 1/2 dl
cukor - 2 PL
maslo - 25 g
soľ - podľa chuti

Príprava:
Z droždia, 1PL cukru a 1 dl mlieka pripravím kvások.

Vo väčšej miske zmiešam všetky sypké prísady, premiešam, pridám maslo, mlieko a nakoniec kvások.

Vypracujem vláčne cesto, ktoré nechám na teplom mieste 1 hodinu kysnúť.

Vykysnuté cesto rozdelím na niekoľko častí a z každej z nich ušúľam valček. Ten nakrájam na 1 cm kúsky a jednotlivé opekance uložím na plechu vedľa seba. Prikryté utierkou nechám ešte 20 minút kysnúť.

Pečiem v rúre vyhriatej na 180 C, tak dlho, kým začnú opekance hnednúť.

Dobrú chuť :)

Follow by Email